Prvé písomné zmienky o radošinskom víne pochádzajú už z 15. storočia, Radošina je jednou z troch historicky najstarších obcí s vinárskym motívom v erbe, so zakladaním prvých vinohradov pomáhali francúzski mnísi

 

Prvé záznamy o Radošine sú uvedené v listine Ostrihomského arcibiskupa z roku 1156. Vinič sa v Radošine pestuje už od samých začiatkov existencie obce a prvé písomné zmienky o radošinskom víne pochádzajú už z 15. storočia. V tom čase len tri obce na Slovensku mali v erbe vinohradnícky motív a jednou z nich bola aj Radošina. Keďže vinice patrili nitrianskemu biskupstvu, v minulosti sa radošinské víno pilo hlavne v cirkevných kruhoch. A práve cirkevní hodnostári mali veľký záujem na zakladaní viníc v tomto kraji. Preto si pozvali francúzskych mníchov, ktorí mali za úlohu vybrať vhodnú lokalitu a odrody pre pestovanie viniča. Dokonca sa hovorí, že ochutnávali i samotnú pôdu. A tak sa v Radošine začali pestovať pôvodom francúzske odrody burgundských vín (Pinot gris, Pinot blanc, Pinot noir), v ich kraji nazývané Klevner. Toto bolo vlastne aj obdobie prvého výskytu Burgundského sivého (Pinot gris) na Slovensku.

Z roku 1400 sa zachovala informácia aj o prvej krádeži radošinského vína, kedy Gregor, syn Jána z Vašardíc, ukradol okrem iného aj štyri sudy vína z radošinskej kúrie zoborského opáta. Originál listiny vydala dňa 14.1.1401 Nitrianska kapitula a je uložený v maďarskom krajinskom archíve v Budapešti. Tento údaj dokazuje aj prítomnosť benediktínskych mníchov v obci, ktorí boli v tom čase významným činiteľom v šírení nových pracovných postupov v rozvoji vinárstva a vinohradníctva, ale aj introdukcii odrôd. Snáď najznámejší mních, ktorý pôsobil v obci v 18. Storočí, bol fráter Cyprián z Červeného Kláštora.

O význame radošinského vína svedčí aj fakt, že okrem Márie Terézie aj sám uhorský panovník Matej Korvín ochutnal tunajšie víno pri jeho návšteve 25.1.1472. V novšej histórii je vari najznámejšia udalosť, kedy sa Radošinský Klevner podával na svadbe britskej kráľovnej Alžbety ll. Kráľovná ho mala možnosť opäť ochutnať v roku 2008, kedy sa podávalo na recepcii pri príležitosti jej návštevy Slovenska. Ochutnala ho aj holandská kráľovná Beatrix i pápež Ján Pavol II.