Anglickému veľvyslancovi v roku 1946 tak zachutil Radošinský Klevner, že 500 litrov z neho putovalo na anglickú kráľovskú svadbu, kde sa 20. novembra 1947 skutočne aj podávalo.
V druhej polovici štyridsiatych rokov sa mala uskutočniť čosi ako recepcia na biskupskom úrade v Nitre, kde bol prítomný aj anglický vyslanec. Podávalo sa radošinské víno z mimoriadne kvalitného ročníka 1945, ktoré malo medzi hosťami veľký ohlas. Anglický hosť vyslovil želanie, že by toto skvelé víno rád dostal na svadbu kráľovnej, ktorá sa konala v 20.11.1947. A tak putovalo na kráľovský dvor 500 litrov radošinského Klevnera v drevených sudoch. Veľkoobchodník Bouzek kúpil Klevner od hlohovského podnikateľa Belžíka a potom prostredníctvom anglického veľvyslanca v Prahe sa dostalo víno na dvor. Víno malo veľký úspech, o čom do Radošiny prišlo aj písomné poďakovanie. Nepodávalo sa ako prípitok, pretože podľa etikety kráľovského dvora sa musí pri takejto príležitosti pripíjať francúzskym vínom. Túto listinu ale vtedajšia komunistická moc dala v polovici päťdesiatych rokov spáliť.
V polovici osemdesiatych rokov navštívil radošinskú pivnicu komunistický politik Vasiľ Biľak, ktorému pri koštovke domáci porozprávali príbeh o víne i osud listu z Anglicka. Biľak zariadil prostredníctvom československého veľvyslanectva v Londýne zhotovenie kópie listu. Žiaľ po zmene režimu v roku 1989 veľa ľudí odišlo z vinice a s nimi sa stratili aj listiny.